"Aj ja som šťastné dieťa! A čo TY ?": Pozor ! TOTO si o sv. Mikulášovi zaručene nevedel !!!

Opäť tú máme 6. december - deň, kedy oslavujeme Mikuláša. Dokonca aj meno Mikuláš slávi v tento deň meniny. Keď si detičky spomenú na Mikuláša, automaticky sa im zjaví obraz akéhosi staršieho pána so šedivými vlasmi, bradou oblečeného v červenom kostýme, ktorý rozdáva v tento deň darčeky spolu s anjelom a čertom. Vieš však históriu tohto dňa, ako vôbec vznikol ? Bol skutočne tento deň symbolom darčekov a sladkostí?

Je zaujímavé sledovať, ako sa vyvinulo naše chápanie tohto sviatku – spomienky na sv. Mikuláša, kedysi biskupa z maloázijského mesta Myra (dnešné turecké mesto Demre). Pre väčšinu ľudí je tento deň akousi prípravou na Vianoce, avšak nie po duchovnej stránke, ale skôr po tej materiálnej. Obchody sa predháňajú, ktorý na svojich pultoch vystaví viac gýčových čokoládových „Mikulášov“ alebo čertov. Deti sa nevedia dočkať, ako si ráno nájdu kôpku sladkostí. Samotný sv. Mikuláš býva zobrazovaný ako akýsi mladší brat Santa Clausa, ktorý rozdáva menšie darčeky, aby o 18 dní prišiel samotný Santa s veľkými darčekmi, ktoré si všetci nájdu pod stromčekom. Všetci sú naoko spokojní, napriek tomu v tejto spotrebiteľskej eufórii niečo chýba. Chýba zmysel tohto dňa.

Svätý Mikuláš, kedysi syn bohatých a veľmi zbožných rodičov, sa narodil v roku 270. Od mladého veku sa prejavoval ako veľmi inteligentný a cnostný človek. Svojou zdržanlivosťou, dobročinnosťou, nevinnosťou srdca a svätosťou života bol vzorom pre svojich rovesníkov. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu. Po tom, ako bol vysvätený za kňaza, zasiahla krajinu morová epidémia, pri ktorej zahynuli v roku 300 jeho obaja rodičia. Veľký majetok, ktorý zdedil, sa nerozhodol sebecky využiť na svoj prospech, ale začal ho rozdávať chudobným. Nerozdával ho však verejne, ale tajne, takže nikto nevedel, kto tento šľachetný dobrodinec je. Nestál totiž o svetskú slávu.

Najznámejšie je jeho obdarovanie nešťastného schudobneného boháča, ktorý nedokázal uživiť svoju rodinu a tak mali jeho dcéry pomáhať živiť rodinu vykonávaním najstaršieho remesla. Keď sa o tom dopočul Mikuláš, rozhodol sa za každú cenu panenstvo troch dcér zachrániť. Trikrát za sebou hodil do spálne zarmúteného otca mešec peňazí a ten mohol postupne svoje dcéry dobre povydávať. Pri treťom raze bola však jeho identita odhalená. Mikuláš zaprisahával otca troch dcér: „Ja som vykonal len povinnosť kresťanskú. Ďakujte Pánu Bohu a nie mne za dary, a nehovorte nikomu, čo sa stalo.“ Napriek tomu sa táto udalosť rozchýrila a celý kraj velebil odhaleného ľudomila. Ten však skrz svoju skromnosť nemohol zniesť svetskú slávu a rozhodol sa odísť do Svätej Zeme.

Tam sa neskôr stal biskupom, bol priam vzorom biskupov – jeho oddanosť modlitbe i povolaniu, prísne pokánie, trpezlivosť, pokora a dobročinnosť k blížnemu mu priniesli zaslúžené uznanie celých generácií.

Keď sa rímski cisári Dioklecián a Maximian Herkulius rozhodli uzákoniť uctievanie modiel a prenasledovať kresťanov, Mikuláš sa nebál verejne postaviť takýmto praktikám, za čo bol odsúdený a uväznený v žalári. Trest s pokorou prijal, lebo pre svoju vieru bol ochotný podstúpiť aj trýznenie tela. Po nástupe cisára Konštantína Veľkého, ktorý sám na konci života konvertoval na kresťanskú vieru, bol z väzenia prepustení.

Po mnohých ďalších významných skutkoch ukončil svoju životnú púť

práve dňa 6. decembra roku 345 a v tento deň je odvtedy jeho pamiatka pripomínaná.

"Odkaz sviatku sv. Mikuláša je teda úplne odlišný od kupovania čokoládových figúrok a dávania cukríkov deťom v preoblečení za Santa Clausa."

Svätý Mikuláš nám svojim životom dokazoval veľké cnosti duchovného a fyzického milosrdenstva, zdržanlivosti, pokory, schopnosti stáť za svojím presvedčením aj za cenu perzekúcie, pravovernosti a skromnosti. Všetko sú to mravné prednosti, ktoré sú dnes často negované.

Aj malé deti vedia o tom...

Viem, že detičky poteší dáka sladká odmena, no najviac ocenia aj tak niečo iné. Chceš vedieť čo ? Predsa čas, ktorý im venujeme. Už vyše 10 rokov pracujem nielen s dospelými, ale hlavne deťmi a viem o čom rozprávam. Keď máme spoločné aktivity, najviac ich teší moja prítomnosť tu a teraz. Sladkosti či iné materiálne veci ich vtedy vôbec nezaujímajú.

"Daruj im drahý darček a bude sa z neho tešiť možno tak 2 dni. No daruj mu svoj voľný čas a bude si to pamätať celý svoj život." Také sú proste detičky.

Rada na záver:

V živote je dôležité sa sústrediť v prvom rade na iné hodnoty ako materialistické alebo honbou za peniazmi či majetkom. Dôležitá je láska, rodina, harmónia, pokora, skromnosť, viera, nádej.

(zdroj: www.andreaurbasikova.blogspot.sk)